Miluska, ja som mala vybornu prilozitost otvorit tuto komunikaciu, pretoze navrhol aby sme si tento vikend trosku uzili, ale ja som bola proti a on sa urazil. Ja som bola proti lebo on ma dlhy a k tomu ideme na 3 tyzdnovu dovolenku a vobec nemame na nu nasetrene – aj tu chce robit na dlh. Ked sa urazil tak som to vyuzila a napisala som mu ako si poradila, snazila som sa co najlepsie, ale vobec to nezabralo, je mi z toho nanic … Je velmi mozne ze som to urobila zle, preto som nasu pisomnu konverzaciu prelozila (omluvam sa za uroven prekladu, snad je pointa zrozumitelna). Budem vdacna za akykolvek nazor alebo radu. V zatvorkach su vysvetlivky:

Drahy, je mi veľmi ľúto, že neviem ako sa mam správne vyjadrit, veľmi ma mrzí co som povedala vcera vecer a dokonca aj dnes ráno! – Ty si pre mňa najdôležitejši, veľmi ťa milujem a som veľmi smutná, že spôsobujem tento typ situácie (v skratke – navrhol aby sme si dopriali tento vikend a ja som bola proti tomu). Je mi tiež veľmi ľúto, že vobec neviem ako diskutovať o tejto téme, ale potrebujem, aby si to vedel, pretože ta veľmi milujem a potrebujem, aby si vyriešil túto záležitosť. Bojím sa, že v blízkej budúcnosti nebudeme mať dostatok peňazí na veci, ktoré budeme potrebovať – uz teraz môžeme minať menej a menej na potraviny za mesiac, nepripravujeme sa na dôchodok alebo na nečakané choroby, nepripravujeme sa na situacie ked sa nieco nečakane pokazi, alebo co ked niekto ukradne nase veci v prenajatom byte, alebo ak jeden z nas dlhodobo ochorie, stane sa nehoda, alebo iné katastrofy a čo ak sa niečo stane a my sa musíme sa vystahovat z krajiny (zijeme v cudzine) … je toho vela … Bojim sa a je mi velmi smutno z toho ze sa necítim dobre v terajsej situacii, tak ako sú veci nastavene a je mi veľmi smutno z toho, že si môžeme užívať nasu vzajomu spoločnosť mimo domu menej a menej (radi sme chodili sa najest von ale uz si to nemozeme dovolit), naše spolocne dovolenky (radi cestujeme) sú čoraz zriedkavejšie a zriedkavejšie. Toto všetko ma robi smutnou a bojim sa a preto, že ta veľmi milujem, potrebujem, aby is to vedel. Veľmi ťa milujem!

Jeho odpoved:
Toto rozprava z teba „high functioning anxiety“, čo je výsledok toho, že nezijeme správne. Moj zamer bol objednat na doma pizzu (ktora nie je lacna, on objednava len tie lepsie a zijeme v Londyne), pozerat filmy (za ktore musime platit) a na druhy den ist na prechádzku do Wimbledonu na obed alebo večeru, a dat si jedlo v niektorej obycajnej krčme, nič specialne, len aby sme sa dostali von z domu a užili si čas spolu, a takto som sa ti chcel podakovat za pomoc s laptopom (pozicala som mu velku sumu penazi z toho co som mala nasporene na nas spolocny dochodok). Celkom by ma to stalo menej ako 100 libier, ale je to ušľachtila vec (sice by ho to stalo „len 100 libier“ , ale ma dlhy ktore musi platit a preto vobec neprispieva na potraviny – vsetky platim ja. Okrem toho 100 libier je jedna tretina z toho co by mohol dat na splatky dlhov mesacne, zvysok mesacneho prijmu pohltia pravidelne mesacne poplatky na najom, poistky atd…)
Pre mňa je náš vzťah oveľa dôležitejší než akékoľvek peniaze, dôchodky, dom alebo ine veci co su pre teba dôležité. Môžes mať vela penazi ked pojdes na dochodok, a citit sa bezpečne a útulne, ale nikto nebude po tvojom boku. Som presvedčený, že ak existuje láska, rešpekt a podpora, pár môže prekonať čokoľvek. V tomto momente nemôžeme prekonať žiadne vážne ťažkosti, pretože by sme to neustali. S peniazmi robím co najlepšie ako viem a ak by sa nestalo to ze moj laptop sa zo dna na den pokazil (pouziva ho na volny cas, nie na pracu), dnes by som bol s peniazmi v poriadku.
Ako zvyčajne som veľmi sklamaný, že máme tak málo spoločneho a sú momenty, ako včera v noci, keď cítim, že si mi úplný cudzinec. Preto sa pýtam, preco zostavam s tebou? Je to láska, je to len zvyk, lenivosť, strach z budúcnosti? Sú chvíle, keď sa nútim, aby som sa správal ako normálna polovica fungujúceho páru, zatiaľ čo moja myseľ ma bombarduje otázkou: „Z koho si robis srandu?“. Je to lož a obaja sme sa stali odborníkmi na to, aby sme to žili.
Musíme zmeniť naše myslenie, nebudeme nikdy bohatí a môžeme si predlzit zivot jednoduchým použitím spravneho stravovania alebo cvicenia, ako je cyklistika (obaja bicyklujeme do prace). Nemáme nadbytok, ale musíme zmeniť náš prístup k tymto veciam v posledných rokoch nášho života. Radšej by som zomrel mladši a šťastnejši, ktorý si pamätá krasne spomienky ako stary a nešťastny a navzájom sa nenávidiet. Toto je moj nazor.